Umenie a kultúra nie sú závislé na štáte a jeho peniazoch

Autor: Ľuboš Konečný | 27.1.2006 o 18:49 | (upravené 28.3.2014 o 2:30) Karma článku: 4,77 | Prečítané:  1414x

V posledných mesiacoch sme sa stali svedkami urputného boja za záchranu kultúry. Predstavitelia slovenskej kultúry vykopali bojovú sekeru a vyhlásili vojnu všetkým jej neprajníkom. Prvou zastávkou bola vynovená STV a jej šéf Richard Rybníček. Ďalšou sa stal minister kultúry František Tóth. Oprávnene?

V prvom prípade ani náhodou. STV sa konečne postavila na vlastné nohy a dokonca sa z nej stala televízia, ktorá je konkurencieschopná, a čo je dôležitejšie, dá sa na ňu pozerať.

V tom druhom asi áno. František Tóth vie o kultúre asi toľko čo ja o programovaní (tí čo ma poznajú vedia o čom hovorím...). Ale v tom by som nevidel najväčší problém. Človek nemusí byť „odborník na slovo vzatý“ (a teda nemusí pochádzať priamo z „kultúrnej obce“), aby mohol viesť takýto rezort. Pri troche snahy a s pomocou „zasvätených“ by sa to dalo. Horšie je, že minister Tóth nie je sám o sebe ani trochu kultúrny. V dvoch významoch.

O tom prvom veľmi rád hovorí môj kamarát študujúci filmovú vedu na VŠMU. Keď si vraj prečítal rozhovor s Tóthom, v ktorom sa hovorilo niečo o filmoch, pochopil, že tento človek nemá ani len „páru“ o tom, čo znamená pojem kvalitný film. Chcem tým demonštrovať to, že František Tóth nielenže nepozná prácu vo vnútri kultúry, on nepozná ani ovocie, ktoré kultúra prináša. No to ešte dokážem „prežuť“.

Čo však najviac vytáča mňa, je to, že tento človek nemá v sebe ani kúsok kultúry. Vysvetlím. Začal by som jeho príchodom na súčasnú politickú scénu. Prvé kroky v politike urobil po boku Pavla Ruska. Už sám tento fakt vypovedá veľa. No to nie je všetko. Jeho pôsobenie na ministerstve školstva bolo fackou kultúre. Jeho správanie nám ukazuje veľmi veľa o tomto človeku. Takýto človek nemá právo byť ministrom. A tobôž nie ministrom kultúry.

V tomto sa zhodujem s názorom predstaviteľov boja za kultúru.

Čo ma však momentálne zaujíma viac, je spomínaná snaha zachrániť kultúru. „Veľký otcovia“ slovenskej kultúry hovoria, že keď sa na kultúru nebude dávať viac peňazí, tak jednoducho zanikne. Je to pravda?

Ani náhodou! Zanikne možno pár divadiel, ubudne profesionálnych hercov... Ale to je všetko. A možno by to bolo aj dobré. Kultúra by sa očistila. Očistila by sa o ľudí, ktorí to už robia len zo zotrvačnosti, a ktorých to už dávno prestalo tešiť. Ísť na predstavenie ako do zamestnania, byť tam osem hodín a ísť preč, to nie je žiadne umenie.

Podľa mňa je to práve naopak. V mojom okolí vidím mnoho ľudí, kotí robia umenie, a nepotrebujú na to žiadne ministerstvo kultúry. Napríklad taký Peter Maukš, alias Voda. Robí výtvarné umenie, a pokiaľ viem, tak žiadne peniaze od štátu nepýta. Alebo napríklad jazzrocková kapela Zajida. Oni taktiež začali robiť muziku bez toho, aby sa spoliehali na to, že ich štát bude dotovať. Takisto aj otec vyššie spomínaného kamaráta. Je fotograf. Robí umenie, a prachy od štátu tiež nepotrebuje. A takto by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho. Títo ľudia robia umenie preto, lebo to tak cítia a potrebujú sa vyjadriť. Umenie ich robí šťastnými. A tým, že ho robia, obšťastňujú aj iných. Oni sú skutočnými tvorcami kultúry a nie nejaký Hryc či Slovák...

Umenie a kultúra nie sú závislé na štáte a jeho peniazoch. Potrebujú len ľudí, ktorí majú čo povedať. A pokiaľ takí ľudia budú, môžeme sa vykašľať na diskusie o záchrane kultúry a radšej sa poberme na predstavenie, či výstavu. To nám dá omnoho viac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Samuela Marca

Čo všetko dokáže za týždeň Andrej Danko (píše Samo Marec)

Parlament je ako Fekišovce, len horší.

Píše Martin Kugla

Matovič hrá užitočného idiota oligarchiátu

Namiesto boja proti mafii Matovič máva ideologickou zástavou.


Už ste čítali?