Pán prezident si uctil prácu, ktorú vykonávajú cirkvi, a ktorá je v spoločnosti nenahraditeľná. Vrelo s ním súhlasím.
Pán prezident poukázal na to, že dnešná spoločnosť má isté morálne nedostatky, ktoré treba prekonávať. Vrelo s ním súhlasím.
Avšak, keď uvažujem nad touto témou, vyvstáva predo mnou jedna otázka: Kto je ten človek, ktorý sa odvažuje poukazovať na morálne nedostatky v spoločnosti?
Je to Ivan Gašparovič.
Ten istý Ivan Gašparovič, ktorý bol členom HZDS v období, keď sa pokúšalo zdiskreditovať cirkev a niektorých jej predstaviteľov.
Ten istý Ivan Gašparovič, ktorý sa podieľal na moci v čase, keď sa tu unášali občania, či vybuchovali autá.
Ten istý Ivan Gašparovič, ktorý ako predseda parlamentu dostával „upozornenia“ zo západu o zlom smerovaní krajiny.
Ten istý Ivan Gašparovič, ktorý rád rozprával o starom (-)ujovi.
Prešiel čas, udiali sa zmeny. No on sa nezmenil. Je to stále ten istý Ivan Gašparovič.
Je smutné, že máme takého prezidenta. Smutnejšie však je, že ľudia takého prezidenta majú radi. Je obľúbený. Druhý najobľúbenejší. Na toho prvého stále nemá.
Prečo je obľúbený? Neviem, nechápem. Je lož krajšia ako pravda? Je nenávisť krajšia ako tolerancia? Je zloba krajšia ako láska? Podľa súčasných preferencií áno.
