To, čo počas nich vidím, mi príde opakom toho, o čo sa usilovali ‘ ľudia Novembra‘. Je to už pomerne bežné, často sa to stáva. Málokoho to dnes prekvapí, či nebodaj šokuje. Mňa, opäť raz, áno. To, že strany uzatvárajú na komunálnej a regionálnej úrovni čudesné koalície a partnerstvá je na Slovensku akceptovaný štandard. No niekedy to zájde tak ďaleko, že je nemožné mlčky prejsť okolo. Ako napríklad teraz.
Ponúknem Vám konkrétny príklad: Brezno, komunálne voľby 2010. Aktuálny primátor kandiduje za koalíciu strán Smer-SD a SNS, s verejnou podporou strán ĽS-HZDS, KSS a ...KDH.
... a moja otázka znie
To myslí KDH vážne?
To KDH, ktorého základy sa tvorili v prostredí kresťanského disentu pred novembrom '89, sa takto otvorene a nehanebne spája s KSS? To KDH, ktoré bolo hlavnou politickou silou v boji proti zhubnému mečiarizmu a v Národnej rade opakovane zvádzalo súboje o zrušenie amnestií udelených Vladimírom Mečiarom, sa spája s HZDS? To KDH, ktoré sa ústami Františka Mikloška ospravedlnilo našim Maďarom za krivdy na nich spáchané v rokoch 1945 – 1948, sa spája s hrubými nacionalistami Jána Slotu? To KDH, ktoré naprávalo ekonomické škody napáchané komunizmom, mečiarizmom a v predošlom volebnom období garnitúrou Roberta Fica, sa spája práve s posledným menovaným a jeho Smerom?
To si KDH robí srandu? A z koho si ju robí? Z nás? Zo seba? Z Novembra?
Bohužiaľ, podobné spojenectvá nie sú výsadou KDH. Aj ostatné demokratické strany sa k podobným krokom uchyľujú až neznesiteľne často.
Šanca, ktorú máme
Domnievam sa, že je namieste povedať –stačilo! Slovenskí demokrati sa musia rozhodnúť. Buď chcú zo Slovenska vybudovať slušnú a prosperujúcu krajinu, alebo chcú krátkodobo profitovať z nehanebných partnerstiev. Toto rozhodnutie proste musí padnúť.
Dnešok je, tak isto ako pred vyše dvoma desaťročiami, šancou. V ‘osemdesiatom deviatom’ sa ponúknutá šanca využila. Vtedy sa spoločnosť spojila a povedala samozvaným vládcom nie. Dnes by voleným politikom stačilo povedať, že si prajeme, aby politiku robili inak. Dokonca to máme neporovnateľne jednoduchšie – nemusíme sa obávať tvrdej represie. Stačí napísať článok, podpísať petíciu, voliť inak. Iba ak prekonáme pohodlie mlčania, môžeme niečo zmeniť.
To je naša časť šance.
Jej druhá časť je v rukách vedenia KDH a ostatných demokratických strán. Ba aj radoví členovia majú svoj podiel zodpovednosti. Strany, ktoré považujú November za dôležitú, a hlavne pozitívnu zmenu, už nesmú tolerovať, a najmä praktikovať takéto spojenectvá.
Viera, rozum, činy
Chcel by som veriť, že dnešné, demokratické, Slovensko má silu odmietnuť spojenectvá s ľuďmi, ktorí si November nevšimli, kachličkovali, či proti nemu dokonca bojovali. Rozum a osobná skúsenosť mi našepkávajú, že veriť v takú zmenu nemá veľký zmysel. OK. Veriť možno nie. Ale konať áno. Nech je teda tento článok mojim príspevkom k využitiu ponúkanej šance.
Autor pracuje ako poradca v primátorskej kampani Alexandra Boteva (s podporou SDKÚ-DS, SaS) v Brezne.