reklama

Kto rozbíja pravicu

Kto ešte nerozbíjal pravicu, nech sa hlási u súdruha Žinčicu, mohol by znieť lajtmotív týchto komunálnych volieb. Teda aspoň taký dojem môže človek nadobudnúť, keď si číta stĺpčeky niektorých komentátorov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Nedávno sa pridal Romaj Pataj, ktorý vo svojom komentári pre denník SME pochválil Rada Procházku, že pred nadchádzajúcimi voľbami "relatívne bezbolestne vykorčuľuje z pozície toho, kto neuvážene uľahčil Smeru víťazstvo v dvoch pravicových baštách". Podarilo sa mu to tým, že stiahol svoju kandidátku Tatianu Kratochvílovú (Sieť, SDKÚ-DS, Most-Híd, SaS) a podporil Milana Kňažka (KDH).

Aby sme ale neupadli do omylu, že Procházka robí niečo dobre, rýchlo objasňuje: "Vtipné je, že práve on, kto takú možnosť zreálnil, sa teraz pokúša vytvoriť dojem, že ju úspešne rokovaniami s partnermi odvracia".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No. Nie že by hromada kandidátov na pravej strane nepomáhala Smeru. Ale tváriť sa, že Procházka je ten, kto stojí v ceste inak neodvrátiteľnému úspechu pravice, je proste vedľa. Ako tá jedľa. Hneď z niekoľkých dôvodov.

Bašty pravice

Písal sa rok 2010 a Procházka ešte len zisťoval, ktoré toalety sú najbližšie k ústavnoprávnemu výboru, ktorému dostal tú česť predsedať. Ako parlamentný nováčik. O tom, akí kandidáti budú kandidovať za primátorov v Bratislave a Košiciach, nerozhodoval ani v REM fáze spánku. A aj napriek tomu, že Procházka pravicu ešte nerozbíjal, v Bratislave vyhral Milan Ftáčnik a v Košiciach Richard Raši. Obaja s podporou Smeru. Chápete, v tých nedobytných baštách pravice.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • Okienko pre zábudlivých

  • V Košiciach Raši porazil vtedajšieho primátora Františka Knapíka (KDH). Okrem iného k tomu prispela aj kandidatúra Mareka Kažimíra, bývalého mestského šéfa KDH (len pre zaujímavosť, kampaň mu robili Lengyel a Urmanič. To sú tí, čo neskôr robili prezidentskú kampaň Milanovi Kňažkovi). V Bratislave zjednotená pravica ponúkla (úplne vážne) Magdu Vášáryovú (SDKÚ). Kandidoval aj Ján Budaj (Zmena zdola).

Pochopiť, čo sa to v tom roku 2010 stalo, nie je až tak ťažké. Rozklad pravice, ktorý započal už za druhej Dzurindovej vlády, dosahoval rýchlosť Usaina Bolta na MS v Berlíne. To, že bola pravica schopná zostaviť pár mesiacov pred voľbami do komunálu vládnu koalíciu po porážke Smeru, nech nás nemýli. Nebola to ich zásluha, ani keby sme im chceli fandiť. To len ľudia už mali plné zuby bačovania zbojníckej partie Fico, Mečiar & Slota.

Zlí kandidáti

Personálnu vyprázdnenosť demonštrovala pravica výberom kandidátov, ktorí jej mali zabezpečiť komunálny úspech. Pri všetkej úcte k niektorým z nich, voličom sa nedalo veľmi čudovať, že siahli radšej po takom Ftáčnikovi. A prekúsli aj tú podporu Smeru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak si niekto myslel, že o štyri roky sa pravica spamätá, nádejal sa márne. Široká podpora pre Rudolfa Bauera (KDS) a kandidatúra Jána Deča (Marek Kažimír, verzia 2014), to bola ponuka pre Košičanov. Bratislavčania mohli siahnuť po Milanovi Kňažkovi či Ivovi Nesrovnalovi (bratislavská verzia Kažimíra či Deča, len tentokrát z liahne SDKÚ). Mokrý sen pre voliča.

No a na to prišiel Procházka a dovolil si naznačiť, že spomínaní páni nie sú to pravé orechové, a že či predsa len nie je potrebné ponúknuť niekoho iného. A hoc mu to potom trvalo viac než by bolo vhodné, ponúkol dve kandidátky. A bol oheň na streche.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Volebný systém

Aby sme však našej pravici nekrivdili viac než je potrebné, je dobré si pripomenúť, že k súčasnej situácii dopomohla jedna maličkosť. Volebný systém. Ak by sme primátorov volili tak isto ako županov či prezidenta, nemuseli by sme každé štyri roky zažívať takúto volebnú agóniu. Nie že by iné voľby spôsobovali práve orgazmus, ale komunál je cirkus humberto na kvadrát, povedal by klasik.

  • Okienko pre nepolitológov

  • Pri komunálnych voľbách sa na Slovensku používa systém first-past-the-post, u nás známy aj ako relatívne väčšinový. Ten, kto získa najviac hlasov, vyhráva. Vo voľbách župných či prezidentských však volíme tak, že kandidát musí získať 50 percent plus jeden hlas. Tento systém tu voláme absolútny väčšinový. Ak niekto potrebnú hranicu neprekročí v kole prvom, koná sa druhé.

Slovenská politická realita k takejto zmene priam nabáda. Jeden obor naľavo a skupinka trpaslíkov bijúcich sa navzájom maličikými pästičkami napravo je situácia, pri ktorej jednokolové voľby veľa zmyslu nedávajú. Ani pri najlepšej vôli. Smer si bez problémov postaví svojho kandidáta a pravica sa môže začať hašteriť. Ak nemáme nádej, že jeden z trpaslíkov v dohľadnej dobe nájde topánočky s dostatočne vysokými opätkami na to, aby mohol pozerať obrovi priamo do očí, mali by sme o zmene volebného systému začať hovoriť intenzívnejšie. Ideálne hneď po najbližších voľbách. Nie že by sa dalo rátať s tým, že Smer zmenu podporí. Nepodporí, nepodporil ani návrhy s ďaleko menším dosahom. Ale verejná diskusia o tomto probléme by tu absentovať nemala.

Strana, to nie je nadávka

Obvinenia z rozbíjania pravice sa teda na Procházku začali sypať jedna radosť. V duchu ‘na vine je predsa ten, kto sa snaží situáciu riešiť, nie ten, kto za ňu môže’, všakáno. Gazdovi a jeho Sieti sa dá vyčítať kadečo, len nie to, že by ich činnosť tešila Smer. Realita je taká, že Procházka začal budovať niečo, čo má do budúcna potenciál rásť. Na rozdiel od ostatnej pravice, páni Sulík, Figeľ či, ehm, Frešo odpustia. 

Prísť s projektom štandardnej politickej strany so skutočnými regionálnymi štruktúrami, početnou členskou základňou či umierneným (sic!) centristickým politickým programom, to je, v súčasnej dobe antipolitiky prezentovanej vílami vyživovanými vesmírom, čin hodný udelenia Radu Bieleho dvojkíža I. triedy. Od súčasného prezidenta by ani neurazilo, Lady Ashton dostala len druhej.

O politike

Ak niekto tvrdí, že chce vytvoriť protipól hegemónovi naľavo, je jeho psou povinnosťou ponúknuť obsahovú aj personálnu alternatívu. A to Sieť spravila. Vyčítať im to je zásadným nepochopením toho, ako politika funguje.

Kratochvílová či Bašistová predstavovali prinajmenšom dôstojnú alternatívu existujúcej ponuke. Že sa nakoniec možno ani jedna volieb nezúčastní, je výsledkom politickej reality (Kratochvílová už nekandiduje, o stiahnutí jedného z dvojice Bašistová Bauer sa stále rokuje). To, že väčšia ryba vždy zožerie menšiu, platí v politike dvojnásobne. Ťažkú hlavu si z toho robiť netreba.

Chceli sa prežehnať, vybili si oko

Pred štyrmi rokmi vyhral primátorské voľby v Bratislave i Košiciach Smer ako dôsledok rozkladu scény napravo od stredu. O dva týždne sa mu to možno podarí opäť. Podobnosť výsledku nech nás však nemýli. Procházka a spol. ponúkli víziu, ktorá má šancu do budúcna zatriasť politickou scénou. Fandiť im môžete a nemusíte, popierať sa to ale veľmi nedá. Že sa zemetrasenie nebude konať už teraz, ich smutnými robiť nemusí. Od prezidentských volieb ubehlo len málo času. A za ten sa strana, schopná vyhrať voľby, vybudovať nedá. Gazda nie je všemohúci, sedem dní, ba ani mesiacov, nestačí. 

Či sa výsledok kolektívnej podpory Kňažka, prípadne Bauera, bude niesť v duchu ‘chceli sa prežehnať, vybili si oko’, rozhodnú voliči. Dozvieme sa 15. novembra. Že sú obvinenia Procházku z rozbíjania pravice mimo misu, sa dá vedieť už teraz.

Ak sa vám blog páčil, môžete ho podporiť na vybrali.sme.sk

Pozn.: Autor blogu externe spolupracuje na komunálnej kampani Siete. 

Ľuboš Konečný

Ľuboš Konečný

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Tento blog je neaktívny od roku 2006 Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéSlovenská politikaMedzinárodná politika

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu